Súbežne s plánovanou druhou zbierkou Správa o fiktívnej monarchii, ktorá by mala vyjsť tento rok, som rozpracoval ešte jeden rukopis s názvom Hlasy spoza hraníc. Ten budú tvoriť hlavne básne v próze. Nižšie si môžete niekoľko s nich prečítať.
***
Výprava
Po triede vždy kolovalo niekoľko verzií, akékoľvek udalosti sa však rýchlo prepadávali do pásma konšpiračných teórií. Ale tak to bolo dobré, stereotyp sa stal evolučnou výhodou a do pamäti sa zaryli len tie najvýznamnejšie zážitky, ktoré odkazovali na príhody z veku nevinnosti.
Vymizla z nich úzkosť, nastúpil rozsiahly jaskynný systém, v ktorom sa odrážal rodičovský hlas. Ale potom spolužiak odovzdal úlohu. Pri tabuli sa používali umŕtvené končatiny, každá odpoveď bola očistená od nánosov a posúvaná z lavice do lavice v sklenenej banke. Mne ostala v krvi len túžba po výprave a putovaní, zapožičal som si teda pravítko, kružidlo, ceruzku a falošné meno.
Na prezentáciu som sa dôkladne pripravil, ale mal som po ruke iba limitovaný počet slov. Keď som naplnil normu, len som bezmocne stál a čakal, kým ma konečne pošlú na chodbu. Už aby som opäť splynul s doslovným dejom preberaného filmu či knihy.
Z výpravy som sa vrátil trochu dotlčený. Chcel som si sadnúť, lenže svoju starú lavicu som nenašiel. Pridelili ma na oddelenie distribúcie, kde som naťahoval budíky. Dostal som aj vlastné číslo. Ochraňoval som ho ako oko v hlave.
Konvoj, ktorý sa stratil
Posadíme sa za stolík, ktorý je možno ilúzia, možno len miesto, kde sa stretávame bez námietok. Oceníme výhľad na námestie? Je trochu cudzie a ničím výnimočné. Alebo sa ponoríme do spomienok? Asi na ne už neveríš, nemal by som ti to za zlé. Čo nám po nich napokon ostalo? Zopár kusov starého nábytku a zvuky sirén.
Rozhodnutie už padlo, ostáva sa vysporiadať s následkami. Moja lúka hádam pretrvá a nepohne sa od svojho potoka. Aj naďalej bude osvetľovaná sabatmi, na ktorých sa páli vlas za vlasom. Kvety už nehoria, vyšli z módy, dokonca predvídali aj vlastný zánik.
Je to skutočne otázka času aj v našom prípade? Platan, pod ktorým sme zvykli organizovať pikniky pod falošnou vlajkou, je zlomený. Podobá sa obdobiu, ktoré už neexistuje. Poď, ešte naposledy vytvoríme informel plný nečakaného smútku.
Utužovanie kolektívu
Administrátori databáz zmizli do zabudnutia, budúcnosť im celkom určite nepatrila. Pustiny sa objavovali v izbe vždy na sklonku týždňa, ponúkali prácu aj oddych. Schádzali sme sa v nich a rozchádzali. Emócie sme do toho neťahali, času ale bolo dosť: dalo sa zájsť na pivo či len tak trkotať so samoobslužnými pokladňami.
Možno sa ale opäť vrátia práce klasického remeselného strihu. Nie, takto to predsa nepôjde, mysli jasne, nepodliehaj tej lákavej melódii. Na zranené miesto prilož záplatu. Niekto vzal vyznačenú odpoveď, vybral z nej prebytočné slovesá a hodil ju do krbu. Po stáročiach mrazu rozkvitli pred domom prvé kríky.
Ale potom sa prihnal severák, ktorý nás rozhádzal na všetky možné strany. Kto bol ten vandal? Neviem iste, ja sám som určite nemal taký ambiciózny cieľ. Nechcel som sa vzdať svojich benefitov, chladničky a pitného režimu. Na teambuildingoch sa utužovali pracovné vzťahy pre vyššie dobro, ktoré sa nedalo identifikovať.
Premýšľal som, či sme sa zoznámili práve na jednom z nich, celkom iste sme tam ale prežili najlepšie roky života. Radšej som ti ale nič nepovedal, aby sa tá spomienka nestala až príliš patetickou, nezrozumiteľnou.
Hrozilo by tak, že sa nedostane do každoročného kaleidoskopu, rebríčka toho najlepšieho, čo za uplynulé mesiace vzniklo. Do kolektívnej pamäti doby, ktorú väčšina už pustila z hlavy.
0 comments:
Zverejnenie komentára