Neviditeľný terén (2021)
Pre debutovú zbierku básní Dušana Šutaríka je typický pohyb medzi osobami: „ja“ – „ty“ – „my“. Vďaka tomu z rôznych hľadísk trefne reflektuje našu prítomnosť v bohatých súvislostiach. Rozpoznáva v nej dávnoveké rituály živočíšneho druhu, ktorý sa hrozí nedostatku, a díva sa v ústrety dôsledkom civilizácie, ktorá prestrelila. Šutaríkov básnický jazyk je dobre situovaný v disciplínach, ktoré utvárajú našu dystópiu komfortu: ekonomika, médiá, politika, konzum, technológie. Táto rétorika presne konzervuje sebaobraz pragmatickej doby, autor ju však zároveň konvertuje a udeľuje jej ľudsky zainteresované významy a presah. Melanchóliu, úzkosť, smiech. Dušan Šutarík (1989) vyštudoval dramaturgiu a scenáristiku na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Publikoval časopisecky, bol finalistom súťaže Básne SK/CZ 2019. Žije v Šamoríne.
Správa o fiktívnej monarchii (2023)
Básne novej zbierky Správa o fiktívnej monarchii (2023) na prvú knihu čiastočne nadväzujú témami a výrazom, zároveň sú tvarovo koncentrovanejšie. Pre Šutaríkovu poéziu je charakteristická snová atmosféra a opisy záhadných procesov, ktoré sa však neuzatvárajú do autonómneho sveta fantázie, ale komentujú aj súčasnosť, jej reálie a napätia. Úzkostný pocit, prv výrazovo prekonávaný iróniu, sa teraz premieta skôr do nostalgie za tým, čo bolo nenávratne stratené. Texty však možno vnímať najmä ako snahu adaptovať sa na podmienky sveta po neznámej kataklizme, na podmienky, ktoré môžu na prvý pohľad pôsobiť nepochopiteľne.
Hlasy spoza hraníc (2025)
Tretia básnická zbierka Dušana Šutaríka Hlasy spoza hraníc predstavuje zmenu v jeho doterajšej poetike a posun od prvých dvoch kníh Neviditeľný terén a Správa o fiktívnej monarchii. Nové básne sú priamejšie, myšlienkovo zovretejšie a kriticky, ale aj s čiernym humorom sa vyrovnávajú s viacerými problémami súčasnosti. Tematizujú technokraciu, byrokraciu, digitalizáciu, virtuálnu realitu, umelú inteligenciu a s nimi súvisiace odľudštenie. Zbierka vytvára zvláštny, v mnohom bizarný až dystopický svet, ktorý je odrazom našej súčasnej spoločnosti a vyjadruje znepokojenie nad jej možným budúcim smerovaním. Zároveň si kladie otázku, aké miesto v tomto svete má poézia ako taká. Autor v knihe do istej miery ustupuje od abstraktného, snového ladenia predchádzajúcich zbierok. Siaha po jazyku úradných zápisov, protokolov, byrokratických nariadení, ale aj vnútorných monológov. To všetko s cieľom nájsť básnický výraz, ktorý by sa neuzatváral do seba, vzťahoval sa k dnešnému svetu a zároveň bol otvorený viacerým interpretáciám.
0 comments:
Zverejnenie komentára