Nižšie si môžete vypočuť podcast so mnou a poetkou Katarínou Kucbelovou pre platformu plan.art. Zhovárali sme sa o mojej druhej zbierke Správa o fiktívnej monarchii.
Rozkrývať svety, ktorými v knihe Správa o fiktívnej monarchii putujeme, je mimoriadne inšpiratívna cesta.
Je tiež pomerne zábavná, napriek postapokalyptickým scenériám a hororovým nástrahám, neprehľadnosti destinácií, časových rovín a postáv, vrátane rozprávačov a prevádzačov. Obidva žánre sú plné vtipných klišé, prečo ich nevyužiť?
Akoby až za hranicou konca, čokoľvek si pod ním predstavíme, začínali nové možnosti. Keď sa pozrieme späť, nachádzame nostalgiu, ale aj dosť málo slobody. V akom zúfalstve a neistote musíme dnes žiť, keď aj apokalypsa predstavuje nádej?
Dobrodružstvo je v básnickej zbierke nástrojom odstupu. Stretávame inscenujúce postavy, dramaturgov alebo kreatívnych turistických animátorov, ktorí vymýšľajú novú realitu alebo podkopávajú existujúcu spoločnosť. Podchvíľou odhaľujeme všadeprítomnú zážitkovosť, inscenovaný strach, kulisy hradov a zrúcanín a v castingu plejádu outsiderov, čudesných entít, pútnikov, turistov a lovcov. Niektorí z nich v pozadí kreujú rozdelenie a ďalšie fázy zániku spoločnosti. Niekedy stretávame komunity, občas sa nanovo formujú do nových spoločenstiev alebo pracujú na ďalších revolúciách.
Spolu s desivosťou zovšadiaľ číhajú zbytky súčasných štruktúr, objavujú sa v oficiálnom adminstratívnom, marketingovom, úradnom, ekonomickom či politickom jazyku. Každý zážitok je zmonetizovaný, aj strach má svoju cenu. Môže byť výsledkom dopytu zákazníkov a každý krok môže byť výsledkom marketingu, skupinovej dynamiky, hoci sa môže javiť ako púť za prežitím. Je to pôsobivá kombinácia, niekedy oslobodzuje a inokedy zas akcentuje manipulatívnosť jazyka našej každodennosti a desivosť miest spoločenskej infraštruktúry. Nedá sa im vyhnúť. Budeme si ich pamätať ešte dlho.
Je tiež pomerne zábavná, napriek postapokalyptickým scenériám a hororovým nástrahám, neprehľadnosti destinácií, časových rovín a postáv, vrátane rozprávačov a prevádzačov. Obidva žánre sú plné vtipných klišé, prečo ich nevyužiť?
Akoby až za hranicou konca, čokoľvek si pod ním predstavíme, začínali nové možnosti. Keď sa pozrieme späť, nachádzame nostalgiu, ale aj dosť málo slobody. V akom zúfalstve a neistote musíme dnes žiť, keď aj apokalypsa predstavuje nádej?
Dobrodružstvo je v básnickej zbierke nástrojom odstupu. Stretávame inscenujúce postavy, dramaturgov alebo kreatívnych turistických animátorov, ktorí vymýšľajú novú realitu alebo podkopávajú existujúcu spoločnosť. Podchvíľou odhaľujeme všadeprítomnú zážitkovosť, inscenovaný strach, kulisy hradov a zrúcanín a v castingu plejádu outsiderov, čudesných entít, pútnikov, turistov a lovcov. Niektorí z nich v pozadí kreujú rozdelenie a ďalšie fázy zániku spoločnosti. Niekedy stretávame komunity, občas sa nanovo formujú do nových spoločenstiev alebo pracujú na ďalších revolúciách.
Spolu s desivosťou zovšadiaľ číhajú zbytky súčasných štruktúr, objavujú sa v oficiálnom adminstratívnom, marketingovom, úradnom, ekonomickom či politickom jazyku. Každý zážitok je zmonetizovaný, aj strach má svoju cenu. Môže byť výsledkom dopytu zákazníkov a každý krok môže byť výsledkom marketingu, skupinovej dynamiky, hoci sa môže javiť ako púť za prežitím. Je to pôsobivá kombinácia, niekedy oslobodzuje a inokedy zas akcentuje manipulatívnosť jazyka našej každodennosti a desivosť miest spoločenskej infraštruktúry. Nedá sa im vyhnúť. Budeme si ich pamätať ešte dlho.
Katarína Kucbelová
0 comments:
Zverejnenie komentára